Meditácia

Každý kto bol u mňa na prednáške o meditácii, vie akými slovami začínam. Gratulujem, že ste sem prišli, lebo toto je najdôležitejšia vec na svete. Nie sú to slová z mojej hlavy, ale veľmi som sa s nimi stotožnila. Meditácia nie je niečo, čo sa stane hneď, ako si prvýkrát sadneme do tureckého sedu a zavrieme oči. Niektorí majú dokonca problem ich zavrieť a niektorí zase majú problém sedieť. Meditovať sa nedá ani správne, ani nesprávne. Meditácia je drina. Drina, ktorá nikdy neskončí.

Pravidelne meditujem už 5 rokov. Denne praktizujem transcendentálnu meditáciu (TM). Ide o jednoduchú prirodzenú techniku pre našu myseľ. Od učiteľa dostanete mantru a na základe inštrukcií meditujete s tou mantrou. Cieľom je, aby mantra “prekričala” myšlienky. Učitelia TM sa školia minimálne pol roka niekde na samote a spôsob, akým určia mantra, je pre mňa nejasný. Vlastne ani ho neskúšam vypátrať. Predpokladám, že ten pol rok samotky je kvôli tomu, aby mali skúsenosť s transcendenciou vedomia. TM praktizuje veľký počet známych osobností. Napríklad Oprah Winfrey, Clint Eastwood, Paul McCartnery, Katy Perry ... Na Slovensku je zastúpená len minimálne a myslím, že učiteľov nemáme vôbec.

Okrem TM každý deň aspoň chvíľku pozorujem, ako sa mi dýcha a ako sa cítim. V podstate niečo podobné, ako na začiatku hodiny jogy, len dlhšie. Vnímam len nádych, výdych, nádych, výdych... Ak sa v daný deň udialo niečo výnimočné, tak sa pozriem na svoje pocity, skúsim si uvedomiť, prečo som možno určitým spôsobom reagovala a potom sa znovu vrátim k dychu. Nádych, výdych… Ak sa cítim naozaj dobre, tak občas si len tak sedím a nemyslím. A jediná myšlienka je, že nemám myšlienku. To naozaj milujem… Ale nepodarí sa mi to často.

Budem úprimná, za tých 5 rokov som bola len veľmi krátko v hlbokých meditačných stavoch. Ale nakukla som tam, a aj kvôli tým niekoľkým sekundám, ktoré som tam strávila, sa to oplatilo. Vlastne možno ani neboli hlboké. Na meditácii je krásne, že nikdy neviete, kam vás odvedie a čo bude nasledovať, aj keď to niekoho môže desiť.

To, čo tu popisujem je niečo iné ako riadené meditácie. Ak je pre niekoho náročne hneď od začiatku sedieť sám, tak je dobrá riadená meditácia, ale odporúčam skúšať aspoň minútu pozorovať svoj dych.

Predpokladám, že na základe toho, ako som to popísala, by každý, kto si meditáciu ešte nevyskúšal povedal, že načo teda mám meditovať. Roky driny, žiadne senzačné výsledky . Najčastejšia “sťažnosť” začiatočníka je, že nešlo zastaviť myšlienky, a že ich naopak dokonca bolo ešte oveľa viac. Nebolo. Len si ich konečne uvedomil. Lebo väčšiu časť života trávime tak, že sme zamotaní v sieti myšlienok a vôbec si to neuvedomujeme. Sme s nimi úplne stotožnení a sami sebe si nimi často ubližujeme.

Citujem jednu moju učiteľku: Váš najdôležitejší majetok je spôsob ako myslíte. A také tie frázy: “Ste tým, na čo myslíte”, alebo “Aké máš myšlienky, taký máš život” sa už stávajú mainstreamové. Meditácia nás učí ako si urobiť dištanc. Uvedomiť si včas, že sa zase zbytočne vŕtam v minulosti, bojím budúcnosti a zabúdam byť v prítomnosti. Nie vždy sa to podarí. Zo začiatku len občas, neskôr stále častejšie. A potom prídu aj nejaké chvíle hlbších meditačných stavov. Nebudem vám ich popisovať, lebo to nejde, na to nie sú slová. Ale povedala by som, že spoznáte nekonečnosť, ale čo to znamená zase neide popísať. Ale vytrvajte, lebo to stojí za to.

P.S. Údajne nejaký budhistický mních, ktorý je považovaný za našťastnejšieho muža sveta, lebo mu namerali neuveriteľnú hladinu serotonínu, na otázku - akú by dal radu ľuďom, ktorí začínajú meditovať, odpovedal: “Hlavne nemeditujte dlho”. Ak to budete skúšať 20 minút a z toho 18 sa budete hnevať, lebo vám to nejde, tak si viac ublížite, než urobíte dobre. Robte to tak dlho ako z toho máte radosť a postupne pridávajte.